Brainstorming – kreatívna metóda riešenia problémov

119

Po prvý raz sa táto metóda realizovala v USA v roku 1938 a prítomní účastníci ju nazvali brainstorming, čo v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov. Tvorca tejto metódy vychádzal z týchto premís: ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí.  Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov.

Prvou zásadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia. Ďalšou zásadou je, že kvantita vyvoláva kvalitu – čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad. Najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezencie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú včerpané. Tretia zásada brainstonningu vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si atd. vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítajú.

Je to metóda, ktorá podporuje nové a netradičné nápady a zároveň podporuje rozvíjanie komunikačných zručností žiakov.

Za účelom realizácie týchto zásad platia v brainstormingu isté pravidlá:

1) Pravidlo zákazu kritiky

  • V priebehu tvorby nápadov je zakázaná akákoľvek kritika nápadov. Treba úplne vylúčiť aj kritizovanie v zastretej, alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie ruky a pod.) aj za cenu vylúčenia nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového zasadnutia.

2) Pravidlo uvoľnenia fantázie

  • Každý účastník sa má usilovať čo najviac uvolniť svoju fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť tie najlepšie, alebo môžu k nim viesť. Čím je nápad divokejší a búrlivejší, tým lepšie. pretože krotenie myšlienok je oveľa drahšie ako ich invencia.

3) Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov

  • Každý účastník sa musí usilovať vyprodukovať čo najviac nápadov. V prípade ustrnutia iniciatívy účastníkov musí zasiahnuť a oživiť diskusiu svojimi návrhmi, alebo vytýčením zatiaľ nepoužitých možností vedúci brainstormingového zasadnutia (vo vyučovacom procese učiteľ).

4) Pravidlo vzájomnej inšpirácie

  • Pre úspešný priebeh brainstormingu je dôležitá kombinácia a vzájomné spájanie, zdokonaľovanie nápadov, rozvíjanie myšlienok ostatných a pod.

5) Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov

  • Počas brainstormingového zasadnutia neplatia vzťahy nadradenosti a podriadenosti. všetci účastníci sú si rovní a podľa toho by sa mali aj správať. Platí iba podriadenosť vedúcemu zasadnutia.

Metóda brainstormingu sa skladá obyčajne z týchto etáp:

1) Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia, problémom a s pravidlami brainstormingu

  • V tejto etape sa môže realizovať aj krátka beseda o probléme, alebo krátka “mozgová rozcvička”- netradičné riešenie nejakého miniproblému.

2) Tvorba, produkcia nápadov, riešení

  • Tejto etape sa zvykne hovoriť aj vlastný brainstorming. Tu je obzvlášť dôležité dodržať všetky vyššie uvedené pravidlá brainstormingu. Nápady sa odporúča písať na tabuľu alebo na veľký papier, aby všetci účastníci malí neustále pred očami všetky doterajšie nápady. Nesmie a však uvádzať, kto návrh povedal, pretože nejde o ľudí, osoby, ale o nápady, riešenia. Účastníci sa hlásia a pri jednom vystúpení môže účastník povedať iba jeden nápad. Optimálny čas tejto etapy sú dve až tri štvrťhodiny s malými prestávkami po každej štvrťhodine, aby sa umožnila inkubácia.

3) Prestávka

  • Podľa charakteru riešeného problému môže trvať niekoľko minút. hodín, ale aj dní. V jej priebehu sa “odosobnia” návrhy a môžu nastať aj významné zmeny v motivácii účastníkov brainstormingu.

4) Vyhodnocovanie návrhov, riešení

  • Určia sa kritériá na hodnotenie návrhov.

Pri metóde brainstormingu si účastníci najskôr aktívne vybavujú vedomosti, ktoré o téme majú. Vytvárajú si základ individuálnych vedomostí, ku ktorým budú pridávať nové informácie. Toto je dôležité na osvojenie trvalých vedomostí, ktoré sú založené na tom, čo žiak vie a čomu rozumie.

Účastníci si vytvárajú nové chápanie poznaného na základe predošlých vedomostí a názorov. Tým, že umožníme účastníkom rekonštrukciu predchádzajúcich vedomostí a názorov, položíme široké základy, ktoré umožnia lepšie porozumenie a trvalejšie zapamätanie nových informácií.

Pri nácviku brainstormingu by mal byť učiteľ trpezlivý. Mal by žiakov presviedčať, že sa nič nestane, ak povedia niečo nesprávne a spočiatku bude možno menej nápadov. Neskôr žiaci strácajú obavy a voľne produkujú množstvo najrôznejších nápadov.

Metóda brainstormingu je pre účastníkov veľmi namáhavá, vyčerpávajúca. podľa zistenia fyziologického prieskumu, energetická spotreba účastníkov brainstormingu trvajúceho hodinu a pol sa rovná desiatim až dvanástim hodinám, normálnej pracovnej.

Pri brainstormingu použitom ako metóda vzdelávania nemusí ísť ani tak o nájdenie optimálneho riešenia, ako o to, aby sa na danej téme a jej obsahu žiaci vzdelávali (niečomu naučili.) a aby sa prejavili a rozvíjali ich tvorivé schopnosti.

  1. Variácie brainstormingu

Písaný brainstorming (brainwriting):

  • ktorého podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od jedného účastníka zasadnutia k druhému a každý účastník, postupne doňho vpíše svoj návrh.

Pingpongový brainstorming:

  • je určený iba pre dvoch účastníkov. Jeden účastník povie návrh, na ktorý reaguje druhý účastník svojim návrhom, potom opäť prvý atď.

Hobo metóda:

  • Niektorým účastníkom brainstormingu vadí, že si nemôžu problém pokojne premyslieť, alebo naštudovať ho z literatúry. Preto M. Borák zaradil do brainstormingu etapu samoštúdia. Po oboznámení sa s problémom brainstormingu, nasleduje etapa samoštúdia a až potom nasledujú ďalšie etapy.

Gordonova metóda:

  • ide v podstate o variant brainstormingu, cieľom ktorého je vytvoriť iba jedno, ale zato nové originálne riešenie problému. Aby sa to dosiahlo, na začiatku zasadnutia nikto, okrem vedúceho, presne nevie, aký problém sa má riešiť. Účastníci riešia problém zoširoka, zo všetkých aspektov, ktoré vedúci postupne zužuje, až sa nakoniec nájde riešenie problému.

Formy brainstormingu:

  • individuálna
  • skupinová
  • kolektívna
Brainstorming – kreatívna metóda riešenia problémov
4.9 (98.18%) 11 votes
Zdieľať