9.12.2024 (SITA.sk) – Komunikovať sa dá aj bez konfliktov a keď chceme zmeniť toho druhého, mali by sme začať predovšetkým u seba. Zdôraznil to známy slovenský neuropsychológ Dr. Robert Krause.
Ak chceme vyjadriť nesúhlas s určitým typom správania, ktoré pozorujeme u daného človeka, Dr. Krause radí nepopisovať jeho osobnosť, ale len konkrétne správanie, ktoré sa nám nepáči. Pretože, ak povieme „ty si taký“, útočíme tým na identitu.
Ubližuje ten, ktorému bolo ublížené
„Továrne“ na výrobu komplexov menejcennosti sú podľa neho rodina, učitelia, partneri a kolegovia. Keď sa svojich študentov na vysokej škole pýtal, čo počúvali počas strednej školy, bol zaskočený. Odpovede zneli „takého slabocha ako ty, som už dávno nevidel“, „tvoj brat bol oveľa šikovnejší“ či „v živote nič nedosiahneš“.
„Prečo hovoríme druhým ľuďom takéto veci? To sú naše kompenzačné veci. Ak chceme ľuďom skutočne pomôcť, je na to jednoduchý návod – pomôžme v prvom rade sebe,“ skonštatoval neuropsychológ s tým, že ubližuje iba ten, ktorému bolo ublížené, lebo si myslí, že mu to pomôže.
Čomu veríš, tým sa stávaš
Zároveň dodal, že nemá v živote ľudí, ktorí mu ublížili, pretože ich volá „učitelia“, keďže ho niečo v živote naučili.
„Keď vás niekto kope odzadu, kope vás zároveň dopredu,“ hovorí Dr. Krause, ktorý podľa svojich slov nemá v živote problémy, ale len situácie, ktoré si niekedy vyžadujú jeho pozornosť. Pretože nejde o to, čo sa nám v živote stane, ale ako na to budeme reagovať.
Podľa slov Dr. Krauseho platí, že čomu uveríš, tým sa stávaš. Preto si napríklad niektorí žiaci či študenti môžu o sebe myslieť, že sú lajdáci, pretože im to od malička niekto hovorí. V súlade s týmto presvedčením sa potom aj správajú. „Viď v ľuďoch viac, ako oni vidia v sebe,” radí Krause.
Prezentovanie názoru ako faktu
Neuropsychológ tiež poukazuje na to, že ľudia radi prezentujú svoje názory ako fakty. Keď sa viacero ľudí pozerá na tú istú vec, každý môže vnímať z toho niečo iné, preto netreba vnucovať svoj názor ako ten jediný správny, zdôraznil.
„Dávajme pozor na to, čo komu hovorí a ako to hovoríme. A najmä, dávajme pozor na prezentovanie názoru ako faktu. Názor je najnižšia forma poznania, fakt je jedna z najvyšších, pretože je objektívne overiteľná. Nie sú napríklad dobré a zlé deti, ale len také, ktoré napĺňajú a nenapĺňajú naše očakávania a predstavy,” hovorí.
Spomenul príklad muža, ktorý chcel k nemu poslať svoju ženu s vetou „toto jej povedzte a môj život sa zmení”. Zmena zvonka však podľa neho nefunguje. „Čo keby to bolo tak, že ja sa zmením, budem vzorom a inšpirujem druhú stranu na zmenu?” poukázal.
Začnime najprv sebareflexiou
Ako zdôraznil, pozorovanie bez hodnotenia je najvyššia forma ľudskej inteligencie. Ten, kto druhých ohovára, vypovedá o sebe, nie o tých, o ktorých rozpráva. Na príklade Sokratových troch sít ilustroval, že každú informáciu o druhých ľuďoch by sme mali preosiať cez tri sitá – sito pravdivosti, sito pozitivity a sito potrebnosti danej informácie.
Ak tieto tri kritériá daná informácia nespĺňa, netreba ju vôbec vypúšťať z úst. „Keď ukazujeme na niekoho prstom, v skutočnosti tri prsty ukazujú na nás a len jeden prst na dotyčného človeka. Vždy začnime najprv sebareflexiou,” poznamenal Dr. Krause.
Dodal, že ľudia chcú často len vypočuť a hľadajú porozumenie, no nemajú radi rady. Skôr ako poučovanie príjmu tipy.
„Príroda nám dala dve uši a jedny ústa a v tom pomere by sme ich mali aj používať – viac počúvať a menej rozprávať. Keď najbližšie niekto za vami príde s nejakým problémom, poskytnite mu tento pomer – dve uši a jedny ústa. Dávajte pozor na bagatelizáciu, dávanie rád, skákanie do reči, to sú všetko prekážky k empatii,” odporučil.
Nepoužívajme predponu „ne”
Neuropsychológ tiež radí nepoužívať predponu „ne” v komunikácii, pretože dosiahneme presný opak. Keď povieme „nesústreď sa na to“, človek sa podvedome začne sústrediť presne na to, čo ten druhý nechce. Upozorňuje tiež na stereotypy, zaužívané vzorce myslenia, ktorými zdôvodňujeme určitý typ správania – napríklad aj moja mama/otec/učiteľka to tak robili.
To, čo robili vzory ranného detstva, často nekriticky preberáme a považujeme ich za to najlepšie, poukázal Dr. Krause na workshope Komunikácia a konflikty v interkultúrnom prostredí, ktorý sa konal vo Výskumnom centre AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Dr. Krause, ktorého magazín FORBES zaradil medzi TOP 5 najvplyvnejších Slovákov, získal vzdelanie na šiestich vysokých školách. V súčasnosti prednáša na troch slovenských univerzitách a spolugarantuje mnohé neurovedné programy v Španielsku, Mexiku a Afrike.
Viac k témam: Komunikácia, neuropsychológ, psychické zdravie, Vzťahy
Zdroj: SITA.sk – Továrne na výrobu komplexov menejcennosti sú rodina, učitelia aj partneri. Neuropsychológ Krause radí, ako komunikovať bez konfliktov © SITA Všetky práva vyhradené.
