13.5.2025 (SITA.sk) –
z Vatikánu a Ríma od vyslanej redaktorky SITA Márie Frisovej
Lev XIV. je najslovenskejší pápež od pontifikátu Jána Pavla II. Kým Karol Wojtyla ešte ako kňaz a biskup krakovskej arcidiecézy prichádzal na Slovensko do Vysokých Tatier lyžovať či na túry, Robert Francis Prevost ako rádový kňaz a zároveň najvyšší predstavený rehole augustiniánov viackrát prišiel do Košíc navštíviť svojich spolubratov. Pripomenul to pre agentúru SITA cirkevný analytik denníka Postoj Imrich Gazda.
Kardinálom môže byť aj rádový kňaz
Slovensko mu tak nie je neznáme. To, či by vďaka tomu mohlo mať v budúcnosti kardinála, však podľa neho záleží na tom, ako bude Lev XIV. pristupovať k nomináciám kardinálov.
„Samozrejme, pre voľbu kardinála je dôležité, aby na to boli vhodní kandidáti, aby boli výrazné cirkevné osobnosti. Kardinálom sa nemusí stať len biskup, môže sa ním stať aj rádový kňaz, rehoľník. Ak Slovensko bude mať výrazné cirkevné osobnosti, nepochybujem o tom, že bude mať čoskoro aj kardinála,” konštatuje cirkevný analytik.
Slovensko im nebolo neznáme
Karol Wotjyla poznal Slovensko osobne, a aj po tom, keď sa stal pápežom, bol podľa Gazdu vo veľmi úzkom kontakte s kňazmi a biskupmi, ktorí pôsobili v Ríme. Spomenul neskoršieho kardinála Jozefa Tomka, biskupa Pavla Hnilicu či Mons. Štefana Náhalku, ktorý založil Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Podobne Lev XIV. bol už na Slovensku viackrát ako člen rehole augustiniánov, ktorí majú kláštor v Košiciach.
„Ešte, nie ako kardinál či biskup, ale ako rádový kňaz, no zároveň najvyšší predstavený rehole augustiniánov, prišiel viackrát do Košíc navštíviť svojich spolubratov. Bolo to v roku 2005, 2007 a v roku 2011,” uviedol Gazda. Opäť mal zavítať na Slovensko pri príležitosti 30. výročia pôsobenia augustiniánov na Slovensku a odslúžiť tu slávnostnú svätú omšu, mesiac nato mal slúžiť slávnostnú svätú omšu na Mariánskej hore v Levoči.
„Už k nám kardinál Prevost nepríde, ale verím, že rehoľníci augustiniáni urobia všetko pre to, aby k nám prišiel Lev XIV., ktorý od nich má určite veľmi dobré informácie o Slovensku. Ak bude aj ako pápež pri výkone svojho pontifikátu potrebovať riešiť nejaké slovenské reálie, určite sa bude dopytovať u slovenských augustiniánov,” skonštatoval Gazda.
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2017/05/gazda_kardinal_vatikan.mp4
Menovanie kardinálov
Práve Ján Pavol II., ktorý mal k Slovensku blízko, bol posledným pápežom, ktorý menoval slovenských kardinálov. V roku 1985 Jozefa Tomka a v roku 1991 Jána Chryzostoma Korca. Po smrti kardinála Korca v roku 2015 a kardinála Tomka v roku 1922 si už reverendu s červeným lemovaním neobliekol nikto spomedzi Slovákov. V minulosti sa ako prekardinálsky stupeň považovali isté cirkevné pozície a arcibiskupské miesta vo svete.
„Bolo isté, že kto obsadí toto miesto, stane sa skôr či neskôr aj kardinálom,” vysvetlil Gazda. Týkalo sa to napríklad arcibiskupa Milána či Benátok. Pápež František však túto politiku podľa jeho slov narušil, keď skôr menoval kardinálov v krajinách, kde doteraz nikdy žiadny kardinál nepôsobil. Je podľa neho otázne, či sa Lev XIV. vráti k starej tradícii, alebo bude pokračovať v prekvapivých rozhodnutiach, aké robil pápež František.
Viac k témam: analytik denníka Postoj, Voľba nového pápeža
Zdroj: SITA.sk – Gazda: Ak Slovensko bude mať výrazné cirkevné osobnosti, nepochybujem o tom, že bude mať čoskoro aj kardinála – VIDEO © SITA Všetky práva vyhradené.
